Kým kohút nezaspieva

V malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944 niekto zabije nemeckého vojaka. Nemecký dôstojník ako pomstu za jeho smrť použije starý zvyk: za jedného smrť desiatich a dá zaistiť prvých desiatich ľudí, ktorí budú na ulici po siedmej hodine. Zozbieraní rukojemníci spočiatku nevedia, prečo ich zaistili a utešujú sa tým, že je to len kvôli tej siedmej hodine. Keď privedú ako desiatu prostitútku Mariku, povie im o vražde. Vtedy začnú tušiť, o čo ide.

Autor Ivan Bukovčan takto postavil hrdinov do ohrozenia, pozorujúc, ako sa zachovajú. Ak sa do rána nájde vinník, budú prepustení, ak nie, všetkých obesia. Krajne napätá situácia, ktorá vznikla umožňuje porovnávanie ľudí a ich morálnych kvalít. Takýto krízový stav dokonale preverí charaktery. Pod hrozbou smrti ich pud sebazáchovy núti konať inštinktívne. Autor z nich postupne strháva masky a odhaľuje morálne trosky. Nie všetci, čo v normálnom živote stoja sociálne či inak nad ostatnými, sa v tejto situácii ukážu v dobrom svetle. Nikomu sa nechce umierať, ale slabšie charaktery podľahnú hystérii a strácajú svoju ľudskú tvár.

Tulák v predstavení hovorí: “Proti násiliu má človek iba jednu šancu. Ostať človekom. Nestať sa handrou. Zachovať si dôstojnosť. A svoju ľudskú tvár.”

Osoby a obsadenie